11.7 C
Bratislava
sobota, 18 mája, 2024
spot_img

Geologické pásma Slovenska

V dôsledku vývoja (spôsobené viacerými fázami vrásnenia) vznikla v Karpatoch pásmová geologická stavba. Smerom od vonkajšej strany kaspatského oblúka (približne od severu na juh) možno vyčleniť geologické pásma, ktoré sa odlišujú vlastnosťami a vekom hornín:

  • čelná karpatská predhlbeň,
  • flyšové pásmo,
  • bradlové pásmo,
  • jadrové pohoria,
  • sopečné pohoria,
  • neogénne kotliny.

1. Čelná karpatská predhlbeň: lemuje oblúk karpatských pohorí z vonkajšej strany. Na našom území sa nevyskytuje. Má nížinaté územie, ktoré budujú nespevnené, alebo slabo spevnené íly, piesky, štrky.

2. Flyšové pásmo: tvoria rozsiahle pohoria na severozápade a severe Slovenska. Začína Myjavskou pahorkatinou a Bielymi Karpatmi. Tiahne sa západne od Váhu cez Kysuce, Oravou poze Tatry na Spiš, Šariš a severnú časť východného Slovenska. Pohoria budujú niekoľko tisíc metrov mocné vrstvy striedajúcich sa pieskovcov a ílovcov, menej zlepencov. Pre vodu priepustné vrstvy pieskovcov sa striedajú a nepriepustnými vrstvami ílovcov. Preto majú flyšové pohoria nepostačujúce zásoby podzemných vôd. Chudobné sú aj na nerastné suroviny. Ťaží sa v nich len pieskovec, ktorý sa používa na stavebné účely.

3. Bradlové pásmo: predstavuje úzky pruh, ktorý oddeľuje Vonkajšie flyšové Karpaty od Vnútorných. Začína pri Podbranči na Myjavskej pahorkatine. Odtiaľ prechádza cez Biele Karpaty, kde vynikajú Vršatské bradlá, pozdĺž Váhu k Žiline, na Oravu a do Poľska. Na naše územie sa vracia pri Dunajci, kde buduje Pieniny. Ďalej pokračuje cez Hanušovce a Humenné na Ukrajinu. Sliene a vápence bradlového pásma sa ťažia na výrobu cementu.

Podobné príspevky

Sociálne siete

1,096FansLike
1,096FollowersFollow
80SubscribersSubscribe
- Advertisement -spot_img

Najnovšie pridané