Jadrové pohoria: sa rozprestierajú v strednej časti Západných Karpát. Predstavujú mozaiku pohorí a kotlín od Malých Karpát cez Strážovské vrchy, Malú a Veľkú Fatru, Tatry až po Slovenské rudohorie. Základ geologickej stavby pohorí jadro-tvoria žuly, granodiority a rozličné premenené horniny (ruly, svory, fylity). Obsahujú rudy železa, medi, antimónu, azbest, magnezit a mastenec. Na kryštalických jadrách sú uložené vrstvy bridlíc, pieskovcov, slieňov, vápencov, dolomitov, kremencov. Bohaté zásoby vápenca, ktorý sa využíva na výrobu cementu, vápna, ako stavebný kameň a v.hutníctve. Niektoré časti jadrových pohorí boli v paleogéne zaliate morom. V ňom sa usadzovali zlepence, vápence, pieskovce a ílovce. Tieto horniny sa označujú ako centrálnokarpatskýpaleogén.
Sopečné pohoria: sa tiahnu po oboch stranách stredného Hrona v oblasti Slovenského stredohoria. Tvoria tiež Matransko-slanskú oblasť tiahnucu sa od Burdy cez Cerovú vrchovinu a Slanské vrchy po Vihorlat. Pohoria budujú lávové andezity, ryolity, dacity a čadiče. V puklinách hornín vznikli z horúcich vôd a pár žilné ložiská rúd farebných a vzácnych kovov. Kremenné žily v okolí kremnice obsahujú zlato a antimonit. Andetity a čadiče sa ťažia na stavbu ciest a domov.
Neogénne kotliny: na južnom okraji Karpát sa utvorili rozsiahle kotliny: Viedenská kotlina (jej súčasťou ja Záhorská nížina), Malá dunajská kotlina (jej súčasťou je Podunajská nížina), a Veľká dunajská kotlina (jej súčasťou je Východoslovenská nížina). V moriach a jazerách sa usadzovali mocné sedimenty štrkov, pieskov, ílov a sopečných tufitov. Rozkladom drobných morských živočíchov sa v nich vytvorili ložiská ropy pri Gbeloch a plynu pri lábe na záhorskej nížine. Pri Kútoch, Handlovej, Novákoch a Veľkom krtíši sa usadili ložiská hnedého uhliaa lignitu. V solivare pri Prešove sa vyskytujú ložiská soli.
