Kód územia: | SKUEV0251 |
Kraj: | Žilinský kraj |
Rozloha: | 2928,146 ha |
Správca územia: | Správa NP Malá Fatra |
Katastrálne územia : | Terchová, Zázrivá |
Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany
6210 Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží
9150 Vápnomilné bukové lesy
5130 Porasty borievky obyčajnej
91E0 Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
7140 Prechodné rašeliniská a trasoviská
6510 Nížinné a podhorské kosné lúky
6230 Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte
9130 Bukové a jedľové kvetnaté lesy
9140 Javorovo-bukové horské lesy
9180 Lipovo-javorové sutinové lesy
8210 Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
6430 Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do aplpínskeho stupňa
7220 Penovcové prameniská
8160 Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa
6520 Horské kosné lúky
7230 Slatiny s vysokým obsahom báz
Zázrivské lazy je lokalita patriaca do sústavy chránených území Natura 2000. Rozloha územia je 2928,146 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Zázrivá (obklopuje samotnú obec). Krajinu tvorí vidiecka poľnohospodárska oblasť s roztrúsenými obydliami. Okrem lúk, lesov a pasienkov sa tu nachádzajú aj prechodné rašeliniská, prameniská a slatiny.

Územie je súčasťou NP Malá Fatra, ktorý toto územie spravuje. Do územia Zázrivských lazov patrí aj Prírodná rezervácia Dubovské lúky a Prírodná pamiatka Bôrická mláka.
Zázrivské lazy sú súčasťou Kysuckej vrchoviny, časti Kysucké bradlá v Stredných Beskydoch. Územie tvoria treťohorné flyšové usadeniny, z ktorých vyčnievajú vápencové bradlá so strmými svahmi a hlbokými, úzkymi údoliami. Na flyšovom podloží sú časté zosuvy. Toto geologické podložie tvorí pestrú a členitú krajinnú štruktúru. Kostru územia tvorí niekoľko menších vodných tokov, ktoré sa zlievajú do riečky Zázrivka. Tradičná vidiecka poľnohospodárska krajina s rozptýleným osídlením je výsledkom dlhodobej kultivácie človekom. Typické sú osady rozptýlené v celom priestore územia. Činnosťou človeka tu vznikla mozaika lúk, pasienkov, mokradí, lesov a remízok. Vyskytujú sa tu horské kosné lúky a podhorské kosné lúky s vysokou diverzitou a výskytom zvončeka hrubokoreňového (Campanula serrata), žltohlavu európskeho (Trollius altissimus), ľalie cibuľkonosnej (Lilium bulbiferum) a soldanelky karpatskej (Soldanella carpatica). Ich súčasťou sú druhy čeľade vstavačovitých ako sú vstavačovec Fuchsov (Dactylorhiza fuchsii), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa) a i. Psicové porasty sú vyvinuté na podklade chudobnom na živiny. Sprevádzajú ich porasty borievky obyčajnej.
Pestrosti stanovíšť zodpovedá aj pestrosť fauny. Vyskytujú sa tu veľké šelmy (medveď vlk, rys), vydra riečna (Lutra lutra), viaceré druhy dravcov a sov ako orol skalný (Aquila chrysaetos), sova lesná (Strix aluco), sova dlhochvostá (Strix uralensis) alebo kuvik kapcavý (Aegolius funereus). Na prameniskách a mokradiach nájdeme kunku žltobruchú (Bombina variegata), ropuchu obyčajnú (Bufo bufo), salamandru škvrnitú (Salamandra salamandra) alebo tri vzácne druhy mlokov, mloka hrebenatého (Triturus cristatus), mloka karpatského (Triturus montandoni) a mloka horského (Triturus alpestris). Na lúčne biotopy sú viazané pestré spoločenstvá motýľov, ale napríklad aj chriašteľ poľný (Crex crex).
