Zázrivské lazy sú súčasťou Kysuckej vrchoviny, časti Kysucké bradlá v Stredných Beskydoch.

Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany

6210    Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží

9150    Vápnomilné bukové lesy

5130    Porasty borievky obyčajnej

91E0   Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy

7140    Prechodné rašeliniská a trasoviská

6510    Nížinné a podhorské kosné lúky

6230    Kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátovom substráte

9130    Bukové a jedľové kvetnaté lesy

9140    Javorovo-bukové horské lesy

9180    Lipovo-javorové sutinové lesy

8210    Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou

6430    Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do aplpínskeho stupňa

7220    Penovcové prameniská

8160    Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa

6520    Horské kosné lúky

7230    Slatiny s vysokým obsahom báz

Zázrivské lazy je lokalita patriaca do sústavy chránených území Natura 2000. Rozloha územia je 2928,146 ha a nachádza sa v katastrálnom území obce Zázrivá (obklopuje samotnú obec). Krajinu tvorí vidiecka poľnohospodárska oblasť s roztrúsenými obydliami. Okrem lúk, lesov a pasienkov sa tu nachádzajú aj prechodné rašeliniská, prameniská a slatiny.

Územie je súčasťou NP Malá Fatra, ktorý toto územie spravuje. Do územia Zázrivských lazov patrí aj Prírodná rezervácia Dubovské lúky a Prírodná pamiatka Bôrická mláka.

Zázrivské lazy sú súčasťou Kysuckej vrchoviny, časti Kysucké bradlá v Stredných Beskydoch. Územie tvoria treťohorné flyšové usadeniny, z ktorých vyčnievajú vápencové bradlá so strmými svahmi a hlbokými, úzkymi údoliami. Na flyšovom podloží sú časté zosuvy. Toto geologické podložie tvorí pestrú a členitú krajinnú štruktúru. Kostru územia tvorí niekoľko menších vodných tokov, ktoré sa zlievajú do riečky Zázrivka. Tradičná vidiecka poľnohospodárska krajina s rozptýleným osídlením je výsledkom dlhodobej kultivácie človekom. Typické sú osady rozptýlené v celom priestore územia. Činnosťou človeka tu vznikla mozaika lúk, pasienkov, mokradí, lesov a remízok. Vyskytujú sa tu horské kosné lúky a podhorské kosné lúky s vysokou diverzitou a výskytom zvončeka hrubokoreňového (Campanula serrata), žltohlavu európskeho (Trollius altissimus), ľalie cibuľkonosnej (Lilium bulbiferum) a soldanelky karpatskej (Soldanella carpatica). Ich súčasťou sú druhy čeľade vstavačovitých ako sú vstavačovec Fuchsov (Dactylorhiza fuchsii), päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), pavstavač hlavatý (Traunsteinera globosa) a i. Psicové porasty sú vyvinuté na podklade chudobnom na živiny. Sprevádzajú ich porasty borievky obyčajnej.

Pestrosti stanovíšť zodpovedá aj pestrosť fauny. Vyskytujú sa tu veľké šelmy (medveď vlk, rys), vydra riečna (Lutra lutra), viaceré druhy dravcov a sov ako orol skalný (Aquila chrysaetos), sova lesná (Strix aluco), sova dlhochvostá (Strix uralensis) alebo kuvik kapcavý (Aegolius funereus). Na prameniskách a mokradiach nájdeme kunku žltobruchú (Bombina variegata), ropuchu obyčajnú (Bufo bufo), salamandru škvrnitú (Salamandra salamandra) alebo tri vzácne druhy mlokov, mloka hrebenatého (Triturus cristatus), mloka karpatského (Triturus montandoni) a mloka horského (Triturus alpestris). Na lúčne biotopy sú viazané pestré spoločenstvá motýľov, ale napríklad aj chriašteľ poľný (Crex crex).