4.2 C
Bratislava
utorok, 23 apríla, 2024
spot_img

Územie európskeho významu. Čachtické karpaty.

Kód územia:SKUEV0103
Kraj:Trenčiansky kraj
Rozloha:710,516 ha
Správca územia:Správa CHKO Malé Karpaty
Katastrálne územia :Čachtice, Častkovce, Hrachovište, Krajné, Podolie, Višňové

Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany

91H0   Teplomilné panónske dubové lesy

9150    Vápnomilné bukové lesy

9180    Lipovo-javorové sutinové lesy

6210    Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží

6110    Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi

6190    Dealpínske travinnobylinné porasty

Čachtické Karpaty je geomorfologický podcelok Malých Karpát a zaberá severnú časť pohoria. Najvyšší bod sú 588 m n. m. vysoké Salášky. Na západe a severe hraničí s Myjavskou pahorkatinou, na severovýchode s Bielokarpatským podhorím (podcelkom Považského podolia) a východný okraj pozvoľna prechádza do Trnavskej pahorkatiny, patriacej do Podunajskej pahorkatiny. Juhozápadným smerom nadväzujú Brezovské Karpaty, od ktorých ich oddeľuje údolie potoka Holeška. Vnútri geomorfologického podcelku leží jediná obec, Višňové, v centrálnej časti, pod Čachtickým hradom. V južnej časti sa nachádza niekoľko kopaníc obcí Podolie, Krajné a Prašník.

V geologickej stavbe územia sú najviac zastúpené mezozoické horniny, ide prevažne o svetlé vápence s polohami dolomitov alebo samotné dolomity. Časť územia tvoria zlepence a pieskovce. Na dolomitickom podklade vznikli plytké pôdy, náchylné k erózii. Nerozšírenejším pôdnym typom sú rendziny. Z klimatického hľadiska patrí územie do mierne teplej, mierne vlhkej vrchovinovej oblasti s priemernou mesačnou teplotou -3 až -4°C v januári a 19 až 20°C v júli. Ročný úhrn zrážok dosahuje 650 – 850 mm.

Prevažnú časť územia európskeho významu pokrývajú lesné biotopy, najmä teplomilné panónske dubové lesy, menej zastúpené sú vápnomilné bukové lesy a najmenej lipovo-javorové sutinové lesy. Významný je výskyt xerotermných nelesných biotopov, z ktorých sú zastúpené suchomilné travinno-bylinné a krovinné porasty na vápnitom podloží a pionierske porasty na plytkých karbonátových substrátoch. Z rastlín je významný výskyt druhu európskeho významu klinčeka včasného Lumnitzerovho (Dianthus praecox subsp. lumnitzeri), ktorý tu dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia. Severný okraj svojho areálu tu dosahuje aj podkovka ľúba (Hippocrepis emerus), rastúca v teplomilných dubinách. Z chránených druhov rastlín na území rastú viaceré druhy z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae).

Na území sa vyskytuje množstvo druhov bezstavovcov viazaných na xerotermné biotopy. Ide najmä o druhy z radov: rovnokrídlovce (Orthoptera), ucholaky (Dermaptera), chrobáky (Coleoptera), motýle (Lepidoptera) a blanokrídlovce (Hymenoptera). Z druhov európskeho významu sú to druhy: mlynárik východný (Leptidea morsei), priadkovec trnkový (Eriogaster catax), spriadač kostihojový (Callimorpha quadripunctaria) a sága stepná (Saga pedo). Zo stavovcov tu žijú jašterica zelená (Lacerta viridis), užovka stromová (Zamenis longissimus) a syseľ pasienkový (Spermophilus citellus). Z krajinárskeho hľadiska je významná dominanta Čachtického hradu.

Podobné príspevky

Sociálne siete

1,096FansLike
1,096FollowersFollow
80SubscribersSubscribe
- Advertisement -spot_img

Najnovšie pridané