Vlk dravý je naša najväčšia psovitá šelma. Je chráneným druhom. Vyskytuje sa v pohoriach severného, stredného a východného Slovenska.
Vlk dravý, tiež ho poznáme ako vlk obyčajný alebo vlk sivý, (Canis lupus) je cicavec z čeľade psovitých (Canidae). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vlk dravý patrí medzi najmenej ohrozené druhy. Celková vlčia populácia je stabilná.
Telesné proporcie dospelého jedinca sa líšia podľa druhu a výskytu. Vlk žijúci u nás má dĺžku od nosa po koniec chvosta asi 180 až 270 cm, pričom samotný chvost môže merať až 50 cm. Vlk je vysoký asi 70 až 95 cm. Dojem mohutnosti vlkovi dodáva srsť. V zime je srsť dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku 10 až 13 cm. Váha dospelého jedinca je 30 až 80 kg. Samice sú asi o 30 percent ľahšie. Proporcie dospelého jedinca vlk dosiahne asi za 1 rok od narodenia:
- Predné končatiny sú väčšie ako zadné. Medzi prstami sa nachádzajú pachové žľazy, ktoré umožňujú vlkovi lepšiu orientáciu v priestore a zároveň podávajú informáciu ostatným vlkom o ich pohybe. Pri chôdzi sa vlk pohybuje iba po prstoch.
- Chrup sa skladá z 42 zubov. Tesáky dorastajú do dĺžky 6,5 cm, sú mierne zahnuté, široké a ostré. Stisk čeľuste je okolo 100kg na cm2. Silou čeľuste dokážu korisť rozdrviť.
- Mláďatá sa rodia s tmavšou srsťou a modrými očami. V priebehu 10tich týždňov sa sfarbenie mení. Podľa ročného obdobia je zafarbenie srsti hrdzavohnedé až šedočierne, spodná časť tela a vnútorné strany končatín sú žltkasté až belavé.
- Vlci majú výnimočné zmyslové orgány. Čuch je pre nich najdôležitejší. Čuchom vyhľadávajú korisť, pachovými stopami si značia svoje územie a orientujú sa ním. V nose a jeho okolí je 200 miliónov čuchových receptorov. Pri priaznivých podmienkach vlk zavetrí pach aj na vzdialenosť 3 kilometrov. Na otvorenom priestranstve vlk zachytí zvuk do ôsmych kilometrov. Vlk je schopný zaznamenať zvuk do 80 kHa. Zrak majú veľmi ostrý a je prispôsobený na zachytenie pohybu, preto nehybné predmety v okolí nie sú pre vlka zaujímavé. V tme vidí vlk lepšie ako človek. Hmat je slabo vyvinutý.
Vlk dravý je všežravec. Živý sa jeleňou a srnčou zverou, zajacmi, hlodavcami, vtákmi a ich vajcami, aj hmyzom. Ak je nedostatok voľnej žijúcej divokej potravy, vlk loví aj hospodárske zvieratá, ako ovce, kozy. Vlk konzumuje jablká, hrušky, bobule, trávu, ktorá im poskytuje živiny. Ak má vlk nedostatok potravy požiera zdochliny. V zimných mesiacoch bol zaznamenaný vlčí kanibalizmus, kedy silnejšie jedince útočia na slabých a zranených a živia sa ich zdochlinami.
Vlk má vyvinuté sociálne správanie a preto žije vo svorkách. Svorky majú pevnú organizáciu a jej členovia sa dorozumievajú prostredníctvom signálov. Svorku spravidla tvorí rodičovský pár a ich potomstvo. V zime sa svorky spájajú do väčších. Vo svorke dominuje tzv. alfa samec. Vlky sa pária v januári, gravidita trvá 62 až 64 dní. Samica rodí 4 -8 mláďat. Dožívajú sa 12 až 16 rokov.
