Najväčším silákom v hmyzej ríši je mravec hôrny. Pri svojej hmotnosti asi osem miligramov dokáže zdvihnúť a preniesť až jej päťdesiatnásobok.
Mravec hôrnyalebo mravec lesný (Formica rufa) patrí do čeľade mravcovité a medzi štíhlopáse blanokrídlovce.
Na planéte žije 14 000 druhov mravcov. Mravec hôrny je výnimočný, v prípade ohrozenia, schopnosťou vystreknúť zo zadočka kyselinu mravčiu. Mravce sú sociálny hmyz žijúci v kolóniách prevažne v nížinných lesoch. Mravce budujú kopcovité hniezda- mraveniská. Výška mraveniska dosahuje až 1,5 metra a chodby môžu siahať až 2 metre pod zem. Mravenisko budujú z trávi, vetvičiek alebo ihličia na mieste s dostatkom slnečných lúčov. V mravenisku žije priemerne 100 000 až 400 000 jedincov, pričom kráľovien, matiek môže byť až 100. Mravčia kolónia pozostáva z :
- Matky, kráľovnej, ktorá je zakladateľkou kolónie. Na jar, po svadobnom lete, kedy sa samice a samce vo vzduchu pária, stráca krídla a zväčší sa jej bruško. Dožíva sa približne 20tich rokov. Kráľovná je najväčšia v mravenisku, meria 12 – 15 mm. Oplodnená kráľovná kladie vajíčka.
- Robotnice sú samičky, sú dvojfarebné, červené a tmavo hnedé až čierne. Veľkosť robotníc je 4,5 až 9 mm. Robotnice sa starajú o matku, vajíčka, larvy a kukly, starajú sa o čistotu v mravenisku. Robotnice zabezpečujú potravu a natrávenú si ju odovzdávajú. Sú bezkrídle.
- Vojakov, ktorí strážia a bránia mravenisko.
Telo mravca sa skladá z bruška, hrude, hlavy a 6 nôh. Na hlave sa nachádzajú zložené oči, hryzadlá a tykadlá.
Mravce žijú v symbiotickom vzťahu s voškami. Mravce chránia vošky a tie im na oplátku poskytujú sladký výlučok, tzv. medovicu. Okrem medovice sa živia iným hmyzom, pavúkmi, mŕtvymi rastlinami a živočíchmi. Za potravou sú schopné prejsť 100 metrovú trasu. Mravce hôrne chránia svoje teritórium a ak sa cítia ohrozené napádajú a usmrcujú iné druhy mravcov.
Mravce hôrne sú užitočným pomocníkom lesníkov. Často sú nasádzané lesníkmi ako forma ochrany proti škodcom. Mravec hôrny je zákonom chránený.
