4.2 C
Bratislava
utorok, 23 apríla, 2024
spot_img

Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou.

Kód územia:SKUEV0256
Kraj:Trenčiansky kraj
Rozloha:29972,983 ha
Správca územia:Správa CHKO Strážovské vrchy
Katastrálne územia :Babkov, Beluša, Bodiná, Briestenné, Čavoj, Čelkova Lehota, Čičmany, Dolná Poruba, Domaniža, Ďurďové, Fačkov, Hlboké nad Váhom, Hloža-Podhorie, Horná Poruba, Horný Moštenec, Hrabové, Hričovské Podhradie, Jablonové, Jasenové, Kardošova Vieska, Kľačno, Kopec, Kostolec, Košecké Rovné, Lietava, Lietavská Svinná, Malá Čierna, Malé Košecké Podhradie, Malé Lednice, Maršová, Mojtín, Nitrianske Pravno, Paština Závada, Peklina, Plevník-Drienové, Počarová, Podhorie, Podmanín, Podskalie, Považská Bystrica, Považská Teplá, Praznov, Prečín, Predmier, Pružina, Sádočné, Slopná, Súľov-Hradná, Tŕstie, Tužina, Valaská Belá, Veľká Čierna, Veľké Košecké Podhradie, Vrchteplá, Záskalie, Zbyňov, Zemianska Závada, Zemiansky Kvašov, Zliechov


Biotopy, ktoré sú predmetom ochrany

91H0Teplomilné panónske dubové lesy
7220Penovcové prameniská
6510Nížinné a podhorské kosné lúky
8310Nesprístupnené jaskynné útvary
91E0Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
91Q0Reliktné vápnomilné borovicové a smrekovcové lesy
9110Kyslomilné bukové lesy
6170Alpínske a subalpínske vápnomilné travinnobylinné porasty
6190Dealpínske travinnobylinné porasty
8160Nespevnené karbonátové skalné sutiny montánneho až kolinného stupňa
9130Bukové a jedľové kvetnaté lesy
8210Karbonátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou
6110Pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi
6430Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do aplpínskeho stupňa
7230Slatiny s vysokým obsahom báz
6210Suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží (*dôležité stanovištia Orchideaceae)
5130Porasty borievky obyčajnej
9180Lipovo-javorové sutinové lesy
9140Javorovo-bukové horské lesy
9150Vápnomilné bukové lesy    

Strážovské vrchy sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti na rozhraní západného a stredného Slovenska. Veľkú časť patrí do CHKO Strážovské vrchy so vzácnou flórou a faunou. Najvyšší vrch pohoria je Strážov s výškou 1 213 m n. m.

Pohorie susedí na severozápade a západe s Považským podolím, na juhozápade s Považským Inovcom a juhu s Podunajskou pahorkatinou. Juhovýchodným smerom leží Hornonitrianska kotlina, východným Malá Fatra, severne krajina klesá do Žilinskej kotliny a na krátkom úseku Strážovské vrchy susedia so Súľovskými vrchmi.

Kotliny a brázdy, ktoré človek väčšinou odlesnil, krášlia rázovité dediny so zachovanou ľudovou architektúrou. Turisticky najpríťažlivejšia je horská obec Čičmany. V jadre Súľovských skál erózia sformovala uzavretú oválnu depresiu – Súľovskú kotlinu. Na obvode kotliny sa vytvorili Súľovské skaly usporiadané do dvoch prstencov. Vnútorný prstenec na západnej strane prerušila úzka Súľovská tiesňava. Severne od Súľovskej tiesňavy sa dvíha skalné mesto so Súľovským hradom (660 m n. m.) a s Gotickou bránou, najvyšším skalným oknom v Súľovských vrchoch s výškou 13 m. V početných skalných stenách, vežiach a baštách rozložených najmä na strane kotliny, sa nachádzajú ďalšie pozoruhodné prírodné javy, napríklad Obrovská brána a jaskyňa Šarkania diera. V severnej časti prstenec zlepencových skál pretína Hlbocká dolina s Hlbockým vodopádom. CHKO je prevažne lesnou krajinou.

V rozmiestnení drevín sa uplatňuje výšková zonálnosť. Prevládajú tu prirodzené lesné spoločenstvá bučín. Okrem buka je hojne zastúpená jedľa, javor, ojedinele aj brest. Pestré mikroklimatické podmienky územia umožnili osídlenie teplomilným druhom na výhrevných južne orientovaných skalách, zástupcovia horskej flóry našli útočisko na chladnejších tienených skalných stenách a úžľabinách na severných svahoch, niekedy aj v pomerne malej nadmorskej výške. Podstatný vplyv na charakter flóry má aj severo – južná orientácia pohoria.

Živočíšstvo CHKO Strážovské vrchy sa vyznačuje veľkou diverzitou. Okrem lesných druhov sú hojné i druhy vyskytujúce sa v skalných, lúčnych, xerotermných a mokraďových biotopoch. Z väčších cicavcov sa vyskytujú napr. vydra riečna, mačka lesná, rys ostrovid, vlk dravý a medveď hnedý. Početná je jelenia, srnčia, diviačia a muflónia zver. Z obojživelníkov boli zaznamenané: salamandra škvrnitá, mlok bodkovaný, mlok horský, kunka žltobruchá, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená a rosnička zelená. Z plazov boli zistené: jašterica bystrá, jašterica živorodá, jašterica múrová, slepúch lámavý, užovka obojková, užovka hladká, užovka stromová a užovka fŕkaná. Z dravcov boli v CHKO Strážovské vrchy zistené v hniezdnom období: sokol sťahovavý, sokol lastovičiar, sokol myšiar, jastrab krahulec, jastrab lesný, včelár lesný, myšiak lesný a sovy: výr skalný, kuvik vrabčí, kuvik kapcavý, sova lesná, sova dlhochvostá.

Podobné príspevky

Sociálne siete

1,096FansLike
1,096FollowersFollow
80SubscribersSubscribe
- Advertisement -spot_img

Najnovšie pridané