Rys ostrovid je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe, na Sibíri po centrálne ázijské pohoria a v malej časti severnej Ázie. Výskyt na Slovensku bol doložený na 52,9 % územia. V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populačná hustota zväčšila.
Vzhľad
Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg. Samce rysa na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg. Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.
Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.
Potrava
Potrava rysov pozostáva z rôznej koristi. Od drobných cicavcov ako sú najmä myši až po srnce a mladé jelene. V miestach výskytu zajacov a králikov sa stávajú základnou zložkou ich potravy. Zmocňujú sa ich metrovými skokmi a uchvacujú mohutných labami. Jeho hlavnou korisťou je srnčia zver, loví predovšetkým zoslabnuté a choré jedince, takže v prírode plní úlohu sanitára a vykonávateľa zdravotnej prevencie. V juhosibírskych pohoriach tvorí až 46% úlovkov rysy srnec. Vysoké snehy srncom pri úteku veľmi prekážajú a rysy to v zasnežených oblastiach patrične využívajú. Vo všeobecnosti však nemožno hovoriť, že by zvýšený výskyt rysov mohol byť hrozbou pre túto zver. Pri vysokej početnosti môžu byť dôležitou jeho koristi i jariabky a rôzne iné druhy vtákov.
Spôsob života
Rysy sú aktívne najmä v nočných hodinách. Majú však aj fázy zvýšenej aktivity cez deň, ak sú hladné alebo v oblastiach, kde nie sú silne prenasledované a vyrušované. Na odpočinok si vyhľadávajú rôzne skalné výklenky, jaskyne alebo veľmi husté porasty.
