Nížinné dubiny predstavujú veľkú, a napriek určitej variabilite spôsobenej rozdielmi vo vlhkosti pôd a nadmorskej výške, aj pomerne homogénnu skupinu zonálnych lesných spoločenstiev. Zaberajú rozsiahle plochy Podunajskej nížiny s výrazným s výrazným výbežkom do Juhoslovenských kotlín.
V oblasti východoslovenskej nížiny sú prirodzené dubiny bez buka o čosi vzácnejšie. Na južných svahoch prenikajú aj do pohorí, tu je však vzhľadom na posun drevinového zloženia lesov v prospech duba (výmladkové hospodárenie) ťažké odhadnúť ich pôvodné zastúpenie. Určite je však do nich možné zaradiť aspoň tú časť skupiny lesných typov Fageto-Quercetum (bukové dubiny), v ktorej buk kvôli suchu alebo ťažkým pôdam pravdepodobne nikdy nedosahoval významnejšie zastúpenie.
V najnižších polohách sa tieto dubiny vyskytujú na priaznivejšom reliéfe, kde nedochádza k ochudobňovaniu o vodu bočným odtokom. Vo vyšších polohách sa naopak prirodzené dubiny vyskytujú na najsuchších stanovištiach a na ťažkých zamokrených pôdach, čiže na stanovištiach, ktoré príliš nevyhovujú buku.
V prirodzených porastoch nížinných dubín absolútne dominuje dub zimný, najdôležitejšou primiešanou drevinou je dub cerový. Napriek názvom niektorých jednotiek zaradených do tejto skupiny je zastúpenie hraba vo väčšine typov nízke, hojnejší býva len na vlhších stanovištiach.
Z ďalších drevín sa prirodzene vyskytujú javor poľný, javor mliečny, javor tatársky, lipa malolistá, brest poľný a brekyňa. Buk sa môže vyskytovať vo vyšších polohách, nikdy však nie vo väčšom zastúpení. Predpokladá sa, že aj v pôvodných porastoch boli hojné kry ako zob vtáčí, bršlen, hloh, trnka ruža šípová, drieň, kalina a podobne. Dnes je krovitá etáž druhovo chudobnejšia no v slabšie zapojených porastoch býva natoľko kompaktná, že predstavuje hrozbu pre prirodzenú obnovu duba a ďalších stromov.
Väčšina nížinných dubín bola rozmanitým obhospodarovaním už v dávnejšej minulosti značne zmenená. Najčastejšie boli porasty týchto lesov vďaka silnej výmladnosti svojich hlavných drevín premenené na výmladkové porasty duba, menej často aj hraba, s jednoduchou jednovrstvovou štruktúrou. Keďže výmladkové lesy produkujú len menej kvalitné sortimenty (palivové drevo a vlákninu), možno povedať, že táto premena znamenala pokles hospodárskeho významu dubín. V období socializmu vložil štát značné prostriedky do prevodov výmladkových lesov na lesy vysoké. Žiaľ, prístup k týmto prevodom bol značne necitlivý a výsledkom často boli porasty s úplne neprirodzeným drevinovým zložením (boriny, porasty duba červeného, dokonca aj smrečiny).
