11.7 C
Bratislava
sobota, 18 mája, 2024
spot_img

Vedecko-výskumný a turisticko-rekreačný objekt. Náučný chodník Manínska tiesňava.

Manínska tiesňava je národná prírodná rezervácia v správe štátnej ochrany prírody Strážovské vrchy. Nachádza sa neďaleko Považskej Teplej, ktorá je dnes súčasťou mesta Považská Bystrica. Bola vyhlásená v roku 1967 s rozlohou 117,63 ha a ochranným pásmom 70,49 ha v geomorfologickej jednotke Súľovské vrchy. Je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Strážovské vrchy. Na území rezervácie platí 4. a 5. stupeň ochrany. Predmetom ochrany je: Úzky vápencový epigenetický kaňon medzi Veľkým a Malým Manínom s množstvom morfologických foriem a vzácnou vápnomilnou flórou i bohatou faunou. Rezervácia je využitá ako vedecko-výskumný a turisticko-rekreačný objekt.

Náučný chodník Manínska tiesňava

V roku 1988 bol na priblíženie prírodných krás a zaujímavostí Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava s okolím vybudovaný náučný chodník. Jeho trasa vychádza z Považskej Teplej (miestna časť Považskej Bystrice), prechádza obcou Záskalie, PR Kostolecká tiesňava k PR Bosmany, prekračuje hrebeň Veľkého Manína (891 m.n.m.) a zostupuje serpentínami po jeho svahu okolo minerálnych železitých prameňov k východziemu bodu. Dvanásť zastávok s informačnými tabuľami podáva geologickú, floristickú a zoologickú charakteristiku tejto vysoko atraktívnej oblasti. Prechod celého okruhu trvá cca 3-4 hodiny.

Náučný chodník je vhodný pre terénne vyučovanie. Námetom k nemu môže byť pracovný list Náučný chodník Manínska tiesňava.

Link http://naucnechodniky.eu/wp-content/uploads/2019/05/PL_NCH-Manin.pdf

Čo sa oplatí vidieť na trase náučného chodníka a v okolí

Kostolecká tiesňava –  prírodná rezervácia s rozlohou 29,8 ha sa nachádza za obcou Záskalie.  Vznik tiesňavy je podobný ako pri Manínskej tiesňave. Na strmých svahoch možno pozorovať zložité vrásy vápencov. Pod stenami sú rozsiahle suťové kužele. Vo vrcholovej časti severnej steny je veľký skalný previs – abri. Tiesňava sa prerezáva naprieč antiklinálou, jej najvyšší bod je zhruba nad stredom tiesňavy, jej svahy tvoria obe ústia tiesňavy – horné aj dolné. Bralo tvoriace ľavú stranu tiesňavy sa nazýva Kavčia skala, podľa výskytu kavky tmavej (Corvus monedula). Vrchol pravého svahu tiesňavy má názov Drieňovka, dutina zvetraného jadra antiklinály je nazývaná aj Strecha Slovenska.

Inverzia vegetácie – v  tiesňavách Manínskej aj Kostoleckej sa chladnomilné a vysokohorské druhy vyskytujú v nižších nadmorských výškach ako teplomilné. Výskyt ostrevky vápnomilnej – indikátor vápnitého podložia. Bohatý je aj výskyt chránených druhov vtákov (výr skalný, kavka tmavá).

Súľovské vrchy –  horský celok bez odkrytého kryštalického jadra v oblasti zhruba medzi Považskou Bystricou, Pružinou, Rajeckými Teplicami, Žilinou a Bytčou, s brachyvrásovou štruktúrou a inverzným reliéfom. Je budované vnútrokarpatským paleogénom (najmä zlepencami), kulminujú Veľkým Manínom (891 m n. m.) a je pre ne charakteristický skalný reliéf, najmä v obrube rozsiahlej vnútrohorskej Súľovskej kotliny.

Podobné príspevky

Sociálne siete

1,096FansLike
1,096FollowersFollow
80SubscribersSubscribe
- Advertisement -spot_img

Najnovšie pridané