Symbol a posol jari je zákonom chránená bylina poniklec slovenský.
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) je trváca bylina z čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Vyskytuje sa predovšetkým vo vyšších polohách stredného a východného Slovenska, v oblastiach Strážovských vrchov, Súľovských vrchov, Muránskej planiny, v pohorí Javorníky a Považský Inovec, v Lúčanskej Malej Fatre a Poľane. Nachádza sa v južnej časti Nízkych Tatier, Slovenskom raji, Slovenskom rudohorí, Spišských vrchoch, Slovenskom krase a v poľskej časti Tatier. Rastie na teplých krovinatých a trávnatých skalných stráňach a relikných borinách v nadmorskej výške od 350 do 1000 m n. m. Vyskytuje sa v pásmach od pahorkatín po subalpínske oblasti. Bylina kvitne od marca do mája, ojedinelo aj v júny a septembri.
Poniklec slovenský je chlpatá huňatá rastlina. Dorastá do výšky 60 cm. V kvete, 10-22 cm vysoká byľ je priama, striebristo vlnitá. Po odkvitnutí sa byť a kvetná stonka predĺži na 30-50 cm. Listy sú stopkaté a striebristo zvlnené. Čepeľ je v obryse široká, vajcovitá, jednoducho perovito zložená. Listové úkrojky sú široké s 2 alebo 3 listovými jarmami. Koncový lístok je krátko stopkatý. Bočné listy sú klinovito vajcovité, sediace, väčšinou protistojné, menej delené. Kvety sú veľké, vzpriamené v tvare kalicha. Kvety sú sfarbené do červenofialova, neskôr nadobudnú modrastý nádych. Priemer kvetu je 5,5 -6,5 cm. Kvet sa neskôr otvára. Okvetné lístky sú podlhovasté, na vrchole končisté, z vonkajšej strany chlpaté. Tyčinky sú vysoké asi 4-5 cm. Podkvetné listene majú 4,5 cm. Plodmi sú nažky.
Poniklec je jedovatá bylina. Jej nadzemná časť obsahuje jedovatú látku proanemonín, ktorá spôsobuje podráždenie pokožky. V ľudovom liečiteľstve sa využíva na liečbu ekzémov a reumatizmu. Jej požitie má utlmujúci účinok na nervový systém, vyvoláva zvracanie a hnačky. Toxíny spomaľujú srdečný tep a znižujú krvný tlak natoľko, že môže nastať kóma.
