11.7 C
Bratislava
sobota, 18 mája, 2024
spot_img

Najvyšší vrch a jeden z najmohutnejších masívov Tatier. Výstup na Gerlachovský štít je povolený len so sprievodom horského vodcu.

Gerlachovský štít je najvyšší vrch a jeden z najmohutnejších masívov Tatier, Slovenska aj celých Karpát. Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a vytvára známy Gerlachovský kotol. Jeho nadmorská výška je 2 654,4 m n. m.

História štítu

Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Listina z roku 1326 podáva svedectvo, že Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty. Bolo to na základe kráľovskej donácie po tatárskych vpádoch. Do územia patril aj masív hory, ktorú, podľa vtedajšieho zvyku, pomenovali podľa majiteľov územia – Gerlachovské hory (v najstarších latinských prameňoch Gerlachfalvenses montes). Až oveľa neskôr, keď bolo potrebné bližšie a detailnejšie pomenovať jednotlivé body masívu, sa názvy začali meniť. Dlho najvyšší končiar spolu s Kotlovým štítom mal spoločné meno. Domáci horali volali terajší Kotlový štít spolu s Gerlachovským štítom Kotlový vrch alebo Na kotlu. V mape severného Spiša od Floriána Czakiho z roku 1760 je Gerlachovský štít zakreslený ako Kösselberg (Kesselberg). Keď však Ľudovít Greiner zmeral výšku štítu a zistil, že je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom. V slovenskej literatúre sa po prvý raz spomína vo viedenských Slovenských novinách z roku 1851 ako Gerlachovský chochol.

Turizmus

Výstup na Gerlachovský štít je povolený len so sprievodom horského vodcu. Najpopulárnejší turistický výstup je zo Sliezskeho domu cez Velickú próbu. Zostupuje sa cez Batizovskú próbu, ktorá sa výnimočne používa aj na výstup. Medzi najzaujímavejšie výstupové cesty patrí Martinkova cesta, ktorá má 2 varianty. Z Poľského hrebeňa je dlhším variantom, je technicky náročnejší nakoľko vyžaduje zlaňovanie z Velického štítu. Viac využívaný je kratší variant z Litvorového sedla. Oba varianty Martinkovej cesty sú technicky náročnejšie ako Velická próba, je však považovaná za atraktívnejšiu.

Link

Podobné príspevky

Sociálne siete

1,096FansLike
1,096FollowersFollow
80SubscribersSubscribe
- Advertisement -spot_img

Najnovšie pridané