Je druh cicavca z čeľade psovitých (Canidae). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vlk dravý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková jeho populácia je stabilná.
Morfológia
Je to najväčšia európska psovitá šelma, ktorá sa vzhľadom podobá nemeckému ovčiakovi. Má však širšiu, zašpicatenú hlavu a kratšie trojuholníkovité ušnice. Huňatý chvost nosí zvesený šikmo alebo kolmo na zem. Podľa ročného obdobia v zafarbení srsti prevláda hrdzavohnedý až šedočierny odtieň, len spodná časť tela a vnútorné strany končatín sú žltkasté až belavé.
Ekológia
Vlk dravý obýva horské oblasti a uprednostňuje tie, kde sú dostupné potravné zdroje, miera prenasledovania nízka a nachádzajú sa tam miesta vhodné na vytvorenie brlohov na odchov mláďat. Počas väčšiny roka tvorí rôzne veľké rodinné society čiže svorky (rozpadajú sa len v čase ruje), s pevnou sociálnou organizáciou a mnohými dorozumievacími signálmi. Svorku spravidla tvorí rodičovský pár, ich najmladšie potomstvo a potomstvo z predchádzajúceho roku. V zime sa môžu vytvárať aj väčšie svorky spojením príbuzných rodín. Vlky majú veľmi rozvinuté sociálne správanie, lebo inak by tieto šelmy nemohli žiť v svorke usporiadane vo vzájomnom súlade, koordinácii a spolupráci. Hlavnou potravou sú voľne žijúce kopytníky, požiera aj zdochliny a menšie živočíchy. Zo zimnej svorky vlkov sa spravidla rozmnožuje len rodičovský tzv. alfa-pár. V sociálne nenarušenej svorke dominuje alfa-samec a ten sa pári so svojou družkou alfa-samicou. Vlky sa pária v januári až februári, gravidita trvá 62 – 64 dní a počet mláďat je najčastejšie 4 -8. Pohlavne dospievajú vo veku 2 – 3 rokov a môžu sa dožiť 12 – 16 rokov.
Potrava
Vlk sa živí najmä divými bylinožravými párnokopytníkmi podobne, ako všetky suchozemské cicavce loviace vo svorkách. Ulovené cicavce možno podľa veľkosti rozdeliť na veľké 240–650 kg a stredné 23–130 kg. Často dokážu zdolať korisť, ktorej telesná hmotnosť zodpovedá súčtu hmotnosti členov svorky. Svorka 8 vlkov je schopná zlikvidovať dospelého losa. Rozdiely v potrave medzi vlkmi žijúcimi na rôznych kontinentoch závisia od rozmanitosti párnokopytníkov a od dostupnej menšej a domestikovanej zveri (u nás hlavne ovce, kozy).
Výskyt
V minulosti vlky obývali veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Hlavnými príčinami ich odstrelu boli škody, ktoré spôsobovali pastierom zabíjaním dobytka, strach obyvateľstva, že vlk je pre človeka nebezpečný, ale aj zárobok a úžitok zo surovín z vlka. Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlky v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. V posledných rokoch je trendom opätovná introdukcia vlkov do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad do Yellowstonského národného parku v USA).